Rys
Rys
Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe a v malej časti severnej Ázie. V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Obýva najmä boreálne lesy a loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.
Vzhľad
Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg.[2][3][4] Samce rysa ostrovida na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.[5][6] Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta..
Sfarbenie je veľmi rôznorodé, obecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.
Etológia a rozmnožovanie
Rys je aktívny hlavne počas súmraku, na tichých lokalitách môže byť videný aj cez deň, kedy sa rád slní. Obyčajne však v priebehu dňa odpočívá v skalných úkrytoch alebo v húštinách. Výnimkou je obdobie ruje, kedy je cez deň aktívny bežne. Množstvo a miera denných presunov sa líši u každého jedinca, boli zaznamenané aj presuny dlhšie ako 25 km.
Samec žije samotársky, len v dobe párenia se zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďatá, väčšinou v húštinách, skalných dutinách či pod vývratom. Mláďata sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace. Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje, matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým a tretím rokom.Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, ktorého celkové veľkosť závisí na úživnosti prostredia a pohybuje se od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek km². Teritórium sa delí na domovský okrsok (jadro teritória, ktoré si jedinec značkuje trusom a močom a urputne ho bráni proti votrelcom; jeho veľkosť sa v priebehu roka obvykle výrazne mení) a okrajový okrsok. Teritória dvoch samcov sa spravidla neprekrývajú (alebo sa prekrývajú len nepatrne), oproti tomu samec strpí strpí prekrytie svojho teritória jedným alebo aj niekoľkými samičími teritóriami.
Rozšírenie
Pôvodný areál druhu zahŕňal lesy mierneho pásma v celej Eurázii, avšak systematický lov zo strany človeka a likvidácia prirodzeného prostredia viedli k jeho výraznému zmenšeniu a samozrejme k výraznému poklesu početnosti druhu. V súčasnosti relatívne súvislá časť areálu tohto druhu zasahuje zo severnej časti Ruska až Fennoškandinávie a do Poľska. Ďalšie rozšírenie (najmä v Európe) je nesúvislé. Väčšie územia s relatívne silnými populáciami sa dajú nájsť v Karpatoch, na Balkáne a vo Španielsku). V ostatných častiach západnej a strednej Európy, kde bol rys až na niekoľko lokálne prežívajúcich populácií v 18. a 19. storočí vyhubený, existujú iba malé lokálne populácie, väčšinou novovzniknuté reintrodukciou alebo migráciou. V súčasnosti dochádza k snahe o reintrodukciu a obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, avšak ide o komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený pytliactvom a nepriateľským postojom poľovníkov. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7 500 jedincov, z toho 2 500 v Fennoškandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česká republika, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).
Na Slovensku sa v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 až 1000 m. n m. zachoval a zásluhou úplnej ochrany po druhej svetovej vojne sa jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj viac na západ, na moravské územie. Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach.
Lov
Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.
Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m.
Systematika
Presná klasifikácia poddruhov Rysa ostrovida je stále subjektom rozhovorov, ale na základe poslednej interpretácie, je zoznam nasledovný:
Lynx lynx lynx, Škandinávia, Východná Európa, Západosibírska nížina
Lynx lynx carpathicus, Karpaty, Stredná Európa
Lynx lynx martinoi, Balkánsky polostrov
Lynx lynx dinniki, Kaukaz
Lynx lynx wardi, Altaj
Lynx lynx wrangeli, Sibír
Lynx lynx isabellinus, Stredná Ázia
Lynx lynx kozlovi, Stredosibírska vysočina
Lynx lynx stroganovi, Amurská oblasť
Lynx lynx sardiniae, Sardínia
