Taxonómia

Na veľkej ploche výskytu existuje 9 zoogeografických rás alebo poddruhov (z toho sú pravdepodobne tri od druhej polovice 20. storočia vyhynuté), ktoré sa navzájom líšia veľkosťou, sfarbením, dĺžkou srsti a kostrovými znakmi:

tiger džungľový indický alebo tiger džungľový bengálsky (Panthera tigris tigris)
tiger džungľový indočínsky (Panthera tigris corbetti)
† tiger džungľový turanský (Panthera tigris virgata)
tiger džungľový čínsky (Panthera tigris Amoyensis)
tiger džungľový ussurijský alebo tiger džungľový sibírsky alebo tiger džungľový amurský (Panthera tigris altaica)
tiger džungľový sumatriansky(staršie: sumatranský) (Panthera tigris sumatrae)
† tiger džungľový jávsky (Panthera tigris sondaica)
† tiger džungľový balijský (Panthera tigris balica)
Panthera tigris jacksoni – nový poddruh, predtým časť tigra p. indočínskeho, slovenský názov pravdepodobne tiger džungľový malajský
Poznámka: Vo všetkých deviatich názvoch možno nahradiť slová "tiger džungľový" slovami tiger pásavý alebo tiger pruhovaný alebo len tiger.

Opis

Telo je zo strán sploštené a štíhle, je to evolučné prispôsobenie sa životu v hustých lesných a pralesných porastoch. Tak isto jeho zafarbenie, ktoré je na prvý pohľad veľmi nápadné, robí tigra v prírode takmer neviditeľným a napodobňuje hru svetla a tieňov prelínajúcich sa rastlinstvom. Pohlavné rozdiely sú hlavne vo veľkosti. Samice sú až o jednu tretinu menšie než samce. Hlava samcov je mohutnejšia a širšia a má výraznejšiu a predĺženejšiu srsť na tvári.

Hmotnosť: 65 – 300 kg

Ekológia

Tigre obývajú lesnaté prostredia od tropických oblastí dažďových pralesov až po sibírsku tajgu, kde v zime klesajú teploty pod −30 až −40 °C. S vysokou snežnou pokrývkou. Vystupujú do 3 000 – 4 000 metrov nad morom. Na stromy tigre nešplhajú, alebo iba v zriedkavých prípadoch, iba si na nich obrusujú pazúry. Na rozdiel od iných mačkovitých šeliem tigre milujú vodu a radi sa v nej kúpu. Vedia výborne plávať a sú schopné prekonávať aj niekoľko kilometrové prekážky. Teritórium tigra môže mať niekoľko stoviek ale aj tisíce km2, každý jedinec má svoje teritórium v ktorom nestrpí prítomnosť iného zvieraťa (dravca, konkurenciu). Te

ritória samcov však susedia s niekoľkými teritóriami samíc. Svoje teritórium si označujú močom, výlučkami potných žliaz a odieraním kôry zo stromov. Tigre žijú samotársky, iba v období rozmnožovania sa na niekoľko dní obe pohlavia stretávajú, ale po spárení sa vracajú späť do svojich teritórií. K rozmnožovaniu môže dochádzať po celý rok, ale väčšina pôrodov prebieha práve na jar. Gravidita trvá

 93 – 110 dní.

Samice rodia vo vhodných úkrytoch, ktoré vznikajú z vyvrátených stromov alebo pod skalnými prevismi väčšinou 2 až 3 mláďatá. Výnimočne ich však môže mať až šesť. Tie sú slepé, oči sa im otvárajú až v treťom týždni. Samica ich kojí až pol roka. Mláďatá ostávajú so svojou matkou až dva roky, kedy sa učia loviť a naplno využívať svoje vrodené inštinkty. Po tomto období sa mláďatá osamostatňujú. Väčšina mláďat sa však dospelosti nedožije. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú cez 20 rokov.

Tiger je výborný lovec, veľkú časť jeho potravy tvoria divoké prasatá, jelene, antilopy a iné väčšie kopytníky. Ku koristi sa zakráda alebo na ňu striehne v úkryte a potom z blízka vyrazí, ale jeho úspešnosť nieje veľmi vysoká, udáva sa, že úspešný je každý desiaty lov. Väčšie zvieratá chytí mohutnými špičiakmi za krk a labami ich strhne na zem, kde im zlomí väz, alebo ich uškrtí. Korisť potom odtiahne do úkrytu, kde sa k nej ešte niekoľko dní vracia. Na jedenkrát je schopný požiť až 30 kg potravy, ktorú potom trávi niekoľko dní. V dobe krízy požíva aj menšie živočíchy ako sú hl

odavce, obojživelníky a dokonca aj hmyz. Na lov vychádza za včasného rána alebo v podvečer, ale na miestach kde nieje prenasledovaný vychádza z úkrytu aj cez deň. V prírode tiger nemá prirodzených nepriateľov, okrem človeka. Výnimočne sa môže stať obeťou rôznych psovitých šeliem (napr. vlk). Dostatočne veľká svorka týchto asi 15 kilogramov vážiacich psovitých šeliem dokáže tigra uštvať. Sám si z veľkých zvierat netrúfne iba na slona a na nosorožca.

Rozšírenie

eho pôvodné rozšírenie siahalo od Turecka a Kaukazu cez strednú a východnú Áziu a Čínu až po Kóreu, vyskytoval sa tiež aj na Sumatre, Jáve a Bali. Na mnohých miestach bol však vyhubený a jeho rozšírenie je dnes ostrovkovité.

Súčasné rozšírenie zahrňuje ostrovkovité populácie v Indii, Bangladéši a Barme (tiger pásavý indický), polostrov zadnej Indie (tiger pásavý indočínsky), časť ruského ďalekého východu a hraničná oblasť s Čínou (tiger pásavý ussurijský), niektoré časti Sumatry (tiger pásavý sumatranský) a niektoré oblasti v Číne (tiger pásavý čínsky).

Tigre celkom vymizli z Turecka, Ázie a takmer z celej Číny. Súčasné rozšírenie je iba malým zlomkom pôvodného počtu, udáva sa že početn

osť vo voľnej prírode nepresahuje 3 500 kusov a má klesajúce tendencie, pričom na začiatku 20. storočia žilo iba v Ázii viac ako 100 00

0 tigrov. Dnes sú už tri poddruhy úplne vyhubené a na pokraji vyhynutia je tiger čínsky a v blízkej dobe to čaká aj tigra indického a sumatranského. Dramatický pokles sa zatiaľ vyhýba tigrovi indočínskemu, aj keď je dosť možné, že tento fakt vyplýva z nedostatku informácii. Jediným poddruhom, ktorého ochrana je úspešná je tiger ussurijský.